Výstava SPOLU-TOGETHER je čiastočnou retrospektívou fungovania ateliéru od jeho založenia v roku 1993 po súčasnosť.
Učím dizajn od porevolučných dní a na VŠVU som prišiel po konkurze. Témou začiatku bolo zmeniť školu. Súčasťou tohto procesu bol aj môj ateliér industrial dizajn, ktorý si hľadal najskôr špecializáciu, miestnosť, kontakty.
Dizajn je výnimočným umením, ktoré nedá nikomu spať. Stále nové informácie, technológie, softvéry, materiály, ale aj sociálne a kultúrne zmeny sveta majú na dizajn vplyv.
Kto chce kvalitne učiť priemyselný dizajn, musí vytvárať pre toto špecifické vzdelanie náročné podmienky. Spolupráca s výrobcami, konštruktérmi, významná je technológia, ergonómia, psychológia, marketing… Koncepcia ateliéru je zameraná na tvorbu dizajnu pre sériovú produkciu.
Skutočnosť, že zdravý priemysel má dôležitý vplyv na celkový stav spoločnosti je známa. Toto zdravie, ktoré štát spolufinancuje má mnoho úrovní. Jednou z nich je všeobecná kvalita života ľudí, ekologická a environmentálna kondícia krajiny. Aký význam má zdravý priemysel? Zo zamestnanosti a produkcie sa tvorí národný dôchodok, financuje zdravotníctvo, školstvo, kultúra. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že zdravý priemysel potrebuje produkty schopné medzinárodnej konkurencie. Dôležité miesto má dizajn, a preto aj výchova dizajnérov, ktorí priemyselný dizajn produktov navrhujú. Je logické, že ak štát v konečnom dôsledku využíva kvalitu vzdelania zabezpečujúceho rozvoj priemyslu, mal by sa o podmienky výuky adekvátne starať.
Musím však smutne konštatovať, že okrem bežných výdavkov je financovanie a rozvoj môjho ateliéru úplne závislý od mojich schopností nachádzať finančné zdroje. Spolupráca s výrobcami a grantová úspešnosť je jedinou formou rozvoja. Vediem bakalársku, magisterskú aj doktorandskú časť štúdia a tento spôsob financovania je neudržateľný.
Kvalitu vzdelávacieho procesu, ktorý zabezpečujeme štatisticky vykazujeme. Spolupráce s domácimi a zahraničnými výrobcami, výstavy, súťaže, publikácie a to výsledky tak ateliérové ako aj osobné. Tieto výsledky majú vplyv na kredit a financovanie školy ako celku, ale nepremietajú sa do priameho financovania rozvoja ateliéru. Ani nadpriemerné výsledky nemajú vzťah k investíciám do priamej výuky. Ministerstvo školstva kvalitu štatisticky monitoruje a tým jeho záujem končí. Súčasným ekonomickým trendom VŠVU je reštrikcia, znižovanie financií, rušenie pedagogických miest, zvýšená byrokracia. Možno je jednoduchšie sa výsledkami chváliť a máme čím, ale dizajn je v konečnom dôsledku aj odpoveď, nie je slepý, reflektuje okolie. Bolo by chybou strkať hlavu do piesku a uspokojiť sa so súčasným stavom.
Moje chápanie dizajnu je iné, ako ho vníma bežný človek, pre ktorého je dizajn iba pekný tvar, dizajn prekročil túto formu chápania a je komplexnou kvalitou. Dizajnéri navrhujú netradičné konštrukcie, experimentujú s technológiami, zaujíma ich likvidácia odpadu, objavujú nové funkcie predmetov…Toto poznanie ovplyvnilo moje pedagogické smerovanie ateliéru, som si vedomí, že dizajn pretavuje poznatky vedy a techniky do sveta predmetov. Podmienky realizovania produktov sa historicky menia s rozvojom vedy a výskumu. Aktuálny je celosvetový trend používania čistých energií, silnie aj environmentálna zodpovednosť spoločnosti za trvalo udržateľný život. Zmeny sa dotýkajú elektromobility a ekologických dopravných prostriedkov, prioritou je zdravá populácia. Tu všade je prítomný dizajn. Nachádza sa v produktoch, ktoré vznikajú v partnerstve s novými technológiami, konštrukčnými riešeniami a v aplikáciách výskumu do praxe. Dizajn, ako symbióza vedy a techniky je nádej pre riešenie kvality života.
Dizajnérske školstvo má pred sebou mnohé výzvy – navrhovať dizajn pre trvalo udržateľný život, šetriť neobnoviteľné prírodné zdroje, vtiahnuť do dizajnu spoločenské vedy, učiť ľudí
k zodpovednosti za svoje konanie, kultúrnej a estetickej gramotnosti…
Snažím sa učiť tak, aby moja práca mala pre študentov dizajnu a pre budúcnosť sveta zmysel.
